Bájka
Lovci sa vybrali na lov divých svíň. Na chrbtoch ich omínali batohy plné žaluďov.
Bola tuhá zima, snehu povyše kolien, zver trpela hladom. Na čistinke zastali a navôkol porozosýpali žalude. Vzápätí sa rozišli po okraji lesa. Čakali.
O chvíľu tade prebiehal prvý diviak. Len čo objavil chutnú poživeň, už sa na nej popásal. Po hostine sa rozbehol za svojím stádom. Správa o potrave zapôsobila v čriede mocným dojmom. Všetky svine sa vrhli ukázaným smerom. Každá chcela byť prvá, nahrabať si čo najviac, predbiehali sa, vrážali do seba, potkýnali sa jedna o druhú, nedbajúc na nikoho, tým menej na ostražitosť…
Jedna zo svíň náhle zastala.
– Prečo sa náhliť? – húta. – Veď som si doteraz vždy našla dačo pod zub. A hoci je snehu veľa, ak nebudem lenivá, vždy si spod neho vyhrabem toľko krmu, aby som vyžila.
Viac nerozmýšľala. Obrátila sa a pokojne odbehla do lesa. Svojich rodných už nikdy viac nevidela.
POUČENIE
Skromnosť nadovšetko.
Foto:
https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/38/3871304/3871304_1200x.jpeg?rev=4
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.