Slováci a Maďari – večná téma pre médiá. Keby som nežil na juhu Slovenska, snáď by som aj podľahol dojmu, že to s tými vzťahmi medzi našimi národmi nie je v poriadku. Do Maďarska chodím sporadicky, najmä kvôli autu, ktoré mi tam opravia lacnejšie, nuž som bol vlani trochu i na pochybách, ako ten výlet do Mekky našich južných susedov dopadne…
Pokračovať v čítaní »
Bolože to radosti, keď sme konečne kdesi pred Vácom nabehli na diaľnicu M2 a na tachometri sa začali objavovať cifry vyššie stovky. Nedeľné ráno, premávka riedulinká, jacháme v radostnom očakávaní s vetrom o pretek do Chorvátska. Pomaly si zvykám na diaľnicu a naša dvojlitrová Octavia natešene chrumká kilometrík za kilometríkom. Len akýsi kvílivý zvuk ozývajúci sa od kolies nahlodáva moju sebadôveru. Kdesi zastaneme, vravím žene, ktorá ten zvuk znepokojená počúva tiež. A ja potrebujem ísť na WC, vraví mi dcéra spoza uší. Zastali sme teda na akejsi pumpe mne nič nehovoriacej značky…
S vekom sa chute človeka menia. Tak je to aj so zimou a radovánkami počas nej. Kým v detstve ich predstavujú bieloskvúci sneh, sánkovačka, či korčuľovanie, našimi radovánkami v zime spolu s Ľubom je dnes práca s drevom, jeho pretváranie na mnohoraké užitočné výrobky… Pokračovať v čítaní »
Táto stavbička spĺňa svoj účel už druhý rok, už dva roky poskytuje domov ďalším stovkám včielok v mojej záhrade, zaradiac sa k trom väčším a už predtým popísaným úľom, a predsa sa o nej zmienim, hoci najmenšej, pretože bola v niečom skutočne nová, objavná a z toho dôvodu aj môjmu srdcu najbližšia…
Začínali sme v našej záhradkárskej osade Lesanka viac než skromne. So ženou sme dostali pol parcely (2 áre) od starej mamy mojej budúcej ženy na jar roku 1999.
Tradične obrábaná zem – po dĺžke rad ovocných stromov s ríbezľovými kríkmi a zvyšok zeleninová časť raz za pár rokov pošteklená menšou fúrou prasačieho hnoja a každú jeseň zoraná traktorom. Prvú hriadku som na jar nedokázal ani zrýľovať – ílovitá hlušina plná skál, musel som ju teda sekať krompáčom!
Dobrovoľne-nasilu som sa zapojil do vlastného vzdelávania (ach, tie kredity!) a na niekoľko večerov sa cez Akadémiu vzdelávania ponoril do problematiky stresu nášho každodenného – učiteľského…
Pokračovať v čítaní »
Nájdu sa ľudia, čo mi povedia, že si radi prečítajú, čo som napísal, ale deti najviac oslovia obrázky. A tie moje pribúdali za posledné dva roky len občas a z množstva technických problémov som mával často veľmi hlúpe pocity. Preto to tu hluchlo viac a viac…
Pokračovať v čítaní »
Slovíčok z angličtiny pribúda. Aby som v nich nelietal ako kus tkanej textílie, rozhodol som sa použiť svoj na tento účel doteraz veľmi málo využívaný noutbúk…
U niekoho sa objaví a zmizne, iný sa tejto pliagy nevie zbaviť ani po tridsiatke. Ja som sa veru tiež kedysi natrápil…
Pokračovať v čítaní »
Začal sa písať rok 1974, január, najväčšia zima. Stred Slovenska, Ľubietová. Mám sedem rokov, som neduživý a bývam často chorý. To bol dôvod, prečo som sa dostal na dva mesiace do tohto dnes už málokomu niečo hovoriaceho zariadenia…
Pokračovať v čítaní »
