Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 53. časť
Koncom 80. rokov minulého storočia už bolo jasné, že socialistické zriadenie je na konci s dychom. Šéf Sovietskeho zväzu ohlásil perestrojku a glasnosť. Naši straníci a vládni predstavitelia ju, samozrejme, schvaľovali a podporovali, ale len na papieri. V skutočnosti pre zmeny nehli prstom. Koncom leta sme už cítili, že to buchne, len sme nevedeli kedy a ako.
V tom čase som sa už viac ako desať rokov venoval záhradkáreniu. Záhrada bola pre mňa doslova pozemským rajom, oázou mieru a pokoja. Mojou vášňou boli ovocné stromy. Keďže sa v našom kraji darilo aj citlivejším druhom, napríklad broskyniam a marhuliam, pestoval som aj tie. Úrody ako kedy, raz lepšie, inokedy slabšie. Ale v lete 1989 sme napodiv zaznamenali extrémnu nadúrodu práve marhúľ. Doslova lámali konáre i stromy. Vtedy mi nevdojak prišlo na um rozprávanie pamätníkov o mimoriadnej úrode hrozna v roku vypuknutia 2. svetovej vojny. Ľudia si v spomínanom roku nijakovsky nevedeli rady s vylisovaným muštom, toľko ho bolo. Naplnili nielen sudy, ale aj všetky nádoby, ktoré mali poruke… Aj tak to nestačilo!
Zmocňoval sa ma nepokoj, no susedia ma vysmiali.
Príroda ale vedela svoje – v jeseni u nás padol socializmus!…
Poznámka (Anton Pierog ml.) Otcov záznam skúsenosti starších ľudí s nadúrodou hrozna v čase začiatku II. sv. vojny som náhodou objavil aj v smutnej, ale staré časy približujúcej novele Mariána Šveca Tichá teplá vôňa zeme (Smena, Bratislava, 1985, vydanie prvé, s. 91).
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.