pierog.org
Úvod .:. Najčítanejšie .:. Rubriky .:. Ankety .:. Na stiahnutie .:. Odkazy   

Novinky
20.07.2017: Včielky
Táto jar sa niesla v znamení budovania príbytkov pre včielky samotárky - postavil som im hneď dva veľké domčeky a budúci rok bude na včielky v mojej záhrade hojný...

Anketa
Nedeľnú rozprávku na Regine:

počúvam často (406 hl.)
 
počúvam občas (153 hl.)
 
nepočúvam (148 hl.)
 
nezaujíma ma to (144 hl.)
 
neviem, čo je Regina (152 hl.)
 

Celkovo hlasovalo: 1003


Tvorba
Piesok (514 kB)
Kamienky (778 kB)
Kameň a tráva (891 kB)

Úvod
Používaním týchto stránok súhlasíte s využitím súborov cookies...............................Kontakt:

Trieda 2008-12

* Známky bez strachu

Vydané dňa 08. 09. 2009

Včera som rozdával v triede prvé známky. Deti sa mali doma naučiť krátku báseň, nuž som sa rozhodol, pozerajúc na ne počas rannej pesničky, že ich ohodnotím známkou - môj učiteľský nos mi hovoril, že sa do školy pripravili. Ako na to? Nuž, môže to byť pre obe strany celkom znesiteľná, ba dokonca až radostná záležitosť...

Mnou najpoužívanejšia známka Keď som začínal učiť, veľa sme nad problematikou známkovania premýšľali. Zaujímalo to nielen mňa, ale aj mojich kolegov v Pohorelej, Lukáša a Stana. Internet, mobily a ani vážne známosti nás o čas neokrádali, bývanie sme mali, nuž poobedia i večery sme trávili debatami o kadečom, najmä však o škole. Nezabudnuteľný bol najmä Stano, s ktorým som hrával celé dni (ba aj noci!) švédsky šach. Vždy vedel problém bravúrne jednoducho rozobrať a nájsť zaujímavé riešenie. Dodnes si pamätám niektoré jeho myšlienky, ktoré ma oslovili. Jedna z nich patrí aj sem.
Keď žiak na hodine niečo nevedel, musel vypiť pred triedou hrnček vody. Bola z toho ohromná zábava. Stano tvrdil, že na vyučovaní by mala vládnuť dobrá nálada a na dosiahnutie tohto cieľa je ochotný využiť akýkoľvek prostriedok. Snažili sme sa o to všetci traja, vymýšľali sme, skúšali kadečo...
Zmenil som školu, prostredie, bol som nútený pracovať aj s úplne malými žiačikmi, prváčikmi, nuž vyvstával problém, ako do tohto systému vkĺbiť známku. Tá dokáže všetko pokaziť, dokáže znepríjemniť život, zabiť predošlé snaženie, umŕtviť aktivitu žiaka až tak, že znenávidí školu a často i seba kladúc si vinu za vlastnú neschopnosť podávať v škole požadované výkony. To sú tie najvážnejšie školské tramy končiace smrťou žiaka vďaka netolerantnému klasifikačnému systému i netolerantným učiteľom...
Za každých okolností je potrebné snažiť sa o pravý opak, aby sa známkovanie stalo pre žiakov potešením a radosťou. Nie je nič smutnejšie, ako klasické známkovanie, ktoré si sám tak dobre pamätám zo školy. Jeho cieľom je často len prenasledovanie, deptanie a hľadanie chýb.
Po novom musíme hodnotiť známkami aj prvákov, čo mi pripadá už skutočne prehnané. Túžba dieťaťa po ocenení ešte netkvie v cudzotou zaváňajúcej abstraktnej jednotke, ide len o prostredím vypestovaný zvyk, ktorý si deti dokážu rýchlo osvojiť. Oveľa viac na ne pôsobí ocenenie zo strany učiteľa i svojich spolužiakov.
Samozrejme, známka má objektivizovať a kvantifikovať výkony žiakov, slúžiť na porovnanie vlastných výkonov na časovej osi i v triednom kolektíve. Ako to teda spraviť tak, aby aj vlk bol nažratý, aj koza celá?
Vrátim sa k upútavke z úvodu. Známkoval som recitáciu básne, neskôr aj odpis textu. Pri hodnotení recitačných výkonov mi pomohli deti - každý výkon sme rozobrali, vyzdvihli klady, ale všímali si i chýb, deti navrhli aj známky, ktoré som ja odobril. Už z prvého ročníka to dokážu tak, že správne oznámkovali všetkých žiakov v triede. Okrem slabšieho výkonu jednej žiačky, ktorá odchádzala s trojkou, prevládali jednotky.
Pri odpísanom texte to bolo zložitejšie. Písmenká nám robia dosť veľké problémy, mnohé sa deťom strácajú v zákutiach pamäte. Mali odpísať tlačený text, čo by ich dosť zneistilo. Hoci im to ku koncu roka nerobilo už nijaké problémy, teraz si na tvary niektorých písaných písmen často nevedia spomenúť. Cieľom je zopakovať si písanie písmen, zautomatizovať ich používanie, nuž som deťom text odpísal na tabuľu. Oni ho mali skopírovať podľa vzoru do svojich zošitov. Hneď na začiatku som im vysvetlil, že ma slabé výkony nebudú zaujímať a známku (jednotku) dostane iba ten, kto sa dopustí troch chýb. Požiadavky boli vytýčené a deti mali jasnú víziu - ak sa posnažím, jednotka je moja! A naopak - ak sa mi to nepodarí, ničoho sa nemusím báť! Nazval som to modelom činnostnej, známkou motivovanej výučby.
Verte, alebo neverte, snažili sa všetci a väčšina z nich jednotku aj dostala. Treba si len ustrážiť kritériá, aby boli dostupné aj pre slabších žiakov. Ak vám začnú výkonmi upadať, nestačiť, treba im vytýčiť kritériá zvlášť a snažiť sa ich popohnať k ostatným.
Skutočne vrelo odporúčam! A nielen pre mladších žiakov. Smelo túto metódu uplatňujem aj vo vyšších ročníkoch na informatike. Známka mi pomáha dosiahnuť ciele, ktoré máme so žiakmi pred sebou, spríjemňuje celý proces hodnotenia.

[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasov: 3] 1 2 3 4 5
Autor: Anton Pierog | Informačný e-mailVytlačiť článok
Súvisiace články:
Model činnostnej, známkou motivovanej výučby (08.02.2009)


Vstup
Užívateľské meno:

Heslo:



Registrácia

Fotogaléria

Meniny
Meniny na web






© Anton Pierog, 2008
Vytvorené pomocou phpRS - bezplatného redakčného systému