pierog.org
Úvod .:. Najčítanejšie .:. Rubriky .:. Ankety .:. Na stiahnutie .:. Odkazy   

Novinky
20.07.2017: Včielky
Táto jar sa niesla v znamení budovania príbytkov pre včielky samotárky - postavil som im hneď dva veľké domčeky a budúci rok bude na včielky v mojej záhrade hojný...

Anketa
Nedeľnú rozprávku na Regine:

počúvam často (332 hl.)
 
počúvam občas (110 hl.)
 
nepočúvam (108 hl.)
 
nezaujíma ma to (91 hl.)
 
neviem, čo je Regina (106 hl.)
 

Celkovo hlasovalo: 747


Tvorba
Piesok (514 kB)
Kamienky (778 kB)
Kameň a tráva (891 kB)

Úvod
Používaním týchto stránok súhlasíte s využitím súborov cookies...............................Kontakt:

Piesne

* Zborník cirkevných piesní pre mládež

Vydané dňa 02. 03. 2014

Kedysi som mal na vysokej škole učiteľa, ktorý na predmete Biológia dieťaťa tvrdohlavo presadzoval, aby sme zvládli aj pôrodnícke minimum.
- Veď ktovie, kam vás vietor ako učiteľov zaveje, - vravieval nám...


Pozval si z neďalekej krajskej nemocnice lekárku odborníčku, od starších študentov sme vedeli, že to bude zaujímavé, nuž veľká aula bola plná na prasknutie a my sme si onedlho začali robiť asi najveselšie poznámky z nášho vysokoškolského štúdia.
- Píšte si! Pomôcky: handra, aby sa vám dieťa nevyšmyklo z rúk, škatuľa od topánok na uloženie dieťaťa - mohlo by spadnúť zo stola, alebo sa kamsi zakotúľať, motúz či hoci šnúrka od topánok na podviazanie pupočnej šnúry...
Dnes viem, že neklamal - ako učiteľovi sa vám môže veru všeličo prihodiť...

Keď som ako učiteľské ucho nastúpil v Pohorelej, mal som s cirkvou spoločné asi to, čo s Mesiacom na oblohe. Občas som sa v škole stretol s miestnym farárom, nezabudnuteľným dôstojným pánom Pavlom Kolivoškom, bol som sa na chvíľu pozrieť na sväté prijímanie mojich tretiakov a takto to mohlo aj ostať, keby...

Keby o rok neprišiel nový duchovný a tomu nezačalo vadiť, ako sa spieva v kostole. Založil spevácky zbor, ktorý mal počas omší naprávať folklórne prehrešky voči liturgickým spevom predpísaným v Jednotnom katolíckom spevníku. A keďže ani miestny organista, inak vynikajúci muzikant, nebol v notopise ktovieako doma, nikto vlastne poriadne nevedel, ako má daná pieseň správne znieť. U tých jednoduchších sa to ešte dalo, ale pri tých náročnejších boli po rozlúštení melódie problémy najmä rytmického charakteru.
Peter Zibrík, náš školník ma do tohto zboru vytrvalo verboval vari mesiac. Argumentoval mojou znalosťou nôt, teda notopisu. Mne to bolo veľmi čudné, pripadalo mi to nenáležité. On, sám veľmi dobrý muzikant, predsa musel vidieť, ako som pred žiakmi zápasil s mojou strémovanou začiatočníckou "hudobnou produkciou". Pritom som bol v dedine živenej folklórom odpradávna, kde bolo aj vďaka tomu krajšie, ako inde - ja, panelákové dieťa odchované sídliskovou nekultúrou!!! Odhliadnuc od toho som do kostola nikdy nechodil a nikdy ani nemal v úmysle chodiť. Naveľa-naveľa som pristal a prišiel sa na jednu skúšku len akože pozrieť. A už mi nebolo pomoci - ostal som. A veru, nikdy som to neoľutoval. Veď aj vďaka tomuto spevokolu mi na Pohorelú ostali veľmi milé spomienky.

Roky prešli. Dnes vidím, akú pravdu mal môj učiteľ.
- Veď ktovie, kam...

Učím už na tretej škole, v tretej dedine. Po rokoch hojnosti prišli i roky chudobnejšie. Donedávna som na hodinách ani nemal na čom hrávať. Hnevalo ma to najmä vtedy, keď v sklade ležali aj dve pokazené harmoniky, ktoré som darmo prosil dať opraviť. Svoju vlastnú som už odmietal ničiť, muselo stačiť CD-čko. Dosť smutné - živá hudba zo škôl mizne. A to aj na dedinách, kde sa donedávna hojne spievavalo. Pritom ešte nikto nevymyslel lepší prostriedok na zlepšenie nálady, ako keď si deti zaspievajú spolu s harmonikou. A to hocikedy, trebárs i cez prestávku.

Dnes sa zdá, že sa vracajú roky tučné. Vlani pred Vianocami sme konečne do školy dostali z projektu dve kvalitné nemecké harmoniky značky Hohner. No a akurát v tom predvianočnom čase vznikol u nás aj cirkevný detský spevokol.
Keď ma kolegyňa, vedúca spevokolu, oslovila, či by som neupravil akúsi pieseň, ktorej melódiu podľa nahrávky zbežne zapísala, veľa pozornosti som tomu nevenoval. Dnes, v dobách internetu? Žiadny problém. Stiahnem ju, vytlačím a je vymalováno, jak říkají naši bratia spoza Moravy.
Večer sadnem za PC a o chvíľu vidím, koľká bije. Internet teda už pár rokov na Slovensku bežne používaný máme, ale okrem nahrávok rôznych skupín a spevokolov chaoticky nahádzaných na Youtube a textov piesní s akordami seriózny notový zápis nenájdete. Bol tu síce projekt Spievatko, ale zostal len v tlačenej polohe.

Prvých pár piesní som síce ešte písal na papier, potom ma to ale omrzelo. Nainštaloval som si do počítača MuseScore a začal sa učiť písať piesne cez počítač. Syn hráva občas s deťmi v kostole na gitare, ja sliepňam do noci za počítačom. Skúste ale robiť sprievod k piesni na harmonike o dvanástej v noci a zistíte, aká je to zábava:-))) Túto predohru pre dvoje huslí a gitaru som robil podľa mizernej magnetofónovej nahrávky z mobilu. Druhý hlas som si musel vymyslieť nakoniec aj tak sám. Boj trval s malými prestávkami 12 hodín - od druhej hodiny poobede do druhej ráno:-(
Musescore prehráva zapísaný notový záznam, z neho vytvorí zvukový súbor, umožní publikovať skladbu na nete a má i množstvo iných možností, je zdarma a dokáže divy. Spomenutú predohru sem teda dávam i vo zvukovom formáte Ogg (167 KB).

Ešte malá poznámka. Keby tak na našich Základných umeleckých školách existovala možnosť zatraktívniť hudobné vzdelanie aj takýmto smerom, aby žiak prepájal svoju hru s mixom cez počítač, hral sa s nádhernými zvukmi a robil divy s transformovaním notového záznamu, to by deti k hudbe aj viac ťahalo a potom by to aj na tom internete vyzeralo trochu inak...
Pravdu mal ten môj učiteľ a ja len doplním:
- Veď ktovie, kam, do akej krajiny, vás vietor ako učiteľov zaveje...

[Akt. známka: 2,33 / Počet hlasov: 3] 1 2 3 4 5
Autor: Anton Pierog | Informačný e-mailVytlačiť článok

Vstup
Užívateľské meno:

Heslo:



Registrácia

Fotogaléria

Meniny
Meniny na web






© Anton Pierog, 2008
Vytvorené pomocou phpRS - bezplatného redakčného systému