pierog.org
Úvod .:. Najčítanejšie .:. Rubriky .:. Ankety .:. Na stiahnutie .:. Odkazy   

Novinky
20.07.2017: Včielky
Táto jar sa niesla v znamení budovania príbytkov pre včielky samotárky - postavil som im hneď dva veľké domčeky a budúci rok bude na včielky v mojej záhrade hojný...

Anketa
Nedeľnú rozprávku na Regine:

počúvam často (406 hl.)
 
počúvam občas (153 hl.)
 
nepočúvam (148 hl.)
 
nezaujíma ma to (144 hl.)
 
neviem, čo je Regina (152 hl.)
 

Celkovo hlasovalo: 1003


Tvorba
Piesok (514 kB)
Kamienky (778 kB)
Kameň a tráva (891 kB)

Úvod
Používaním týchto stránok súhlasíte s využitím súborov cookies...............................Kontakt:

Otec

* Muška sa ma zastala

Vydané dňa 02. 02. 2016

Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)... 51. časť

Dvadsaťtri rokov som choval psy. Boli štyri, polovica z ulice: Lapaj, Fany, Belo a Muška. Kamkoľvek som sa pohol, všade ma voľne sprevádzali. Niektoré z nich som naučil voziť sa v košíku za posedom bicykla, aby som sa vyhol problémom v rušnejších križovatkách. Veľmi múdry bol Belo, no viedla Muška. Ovládala všetko, čo má vedieť mestský pes - na nikoho neštekala, nikoho neoňuchávala, na ulici nikdy neurobila neprístojnosť, bielu čiaru krajnice nikdy neprekročila. Ak som zastal, zastala aj ona a čakala. Rozumela ľudskej reči. Akurát čítať a písať nevedela. Keď ju ľudia obdivovali, vtipkoval som, že je to môj bodyguard. Bola to pravda.
Dlhé roky som bol záhradkárom v záhradkárskej osade. Kým moji susedia, rovesníci, boli zamestnaní, žili sme svorne, rešpektovali sme sa. Ale keď odišli do dôchodku, v necelej päťdesiatke, náhle sa zmenilo aj ich správanie. Majster trúnok. Jeden z nich bol odrazu zvedavý, o čom sme sa rozprávali so susedou... Spozornel som. Vravím popravde, že o svojej rodine. Neuveril. Postupne jeho nedôvera prerastala až do chorobnej nenávisti. Odvtedy v jeho očiach som bol iba „študovaný k...“, tak verejne vykrikoval...
- Ak sa niekomu, - slová môjho otca, - náhle zmení povaha, vedz, že tu už dlho nepobudne.
Zrazu sa objavil na mojej parcele. Len brýzgal a chŕlil urážky. Ale keď sa chystal odísť, odrazu sa Muška objavila za jeho chrbtom. A len čo urobil krok, vycerila zuby a tak zlovestne zavrčala, že druhý krok sa už urobiť neodvážil. Ani ďalší. Len čo sa pohol, Muška „výzvu“ zopakovala. Sused zmeravel, hnúť sa nemohol... Nezasahoval som.
- Ty si to začal, poraď si, ako vieš, - myslím si.
Po dvoch rokoch „láskyplného spolužitia“ sa sused prišiel ospravedlniť. O tri mesiace umrel.

Verte, že aj zvieratá majú svoju dušu, že aj ony cítia ako ľudia. (Nikos Kazantzsakis)

ZOZNAM VŠETKÝCH ČLÁNKOV

[Akt. známka: 0 / Počet hlasov: 0] 1 2 3 4 5
Autor: Anton Pierog st. | Informačný e-mailVytlačiť článok

Vstup
Užívateľské meno:

Heslo:



Registrácia

Fotogaléria

Meniny
Meniny na web






© Anton Pierog, 2008
Vytvorené pomocou phpRS - bezplatného redakčného systému