Svadba

Autor: Anton Pierog <anton(at)pierog.org>, Téma: Domovina, Vydané dňa: 25. 12. 2011

O svadbe môjho bratranca pri Krakove v júli 2007, Poľskej televízii, Slovenskom rozhlase a českých dlhých vlnách...

Hala s tanečným parketom Stojíme okolo plných stolov v obrovskej hale budovy postavenej len na to, aby sa tu mohli konať honosné svadby. Poradovník je dlhý, čaká sa veru i dva roky. Všade cítiť napätie významnej udalosti, len zmysel tohoto čakania mi akosi uniká. Väčšina tvárí sa otáča ku vchodu - tým častejšie, čím dlhšie sa čaká.
"Čo sa vlastne deje?" pýtam sa mojej tety, ktorá stojí vedľa mňa.
"Čakáme na pána farára", odpovedá mi a tiež sa mimovoľne otáča ku dverám.

Nakoniec prišiel, za búrlivého potlesku akému by sa potešil nejeden popový spevák alebo hokejista NHL. I prvý tanec na parkete umiestnenom v hlbokej jame patril jemu. Trochu ma tie ovácie prekvapili. Mladý pár sa zrazu kamsi vytratil.
Bol som unavený a pred ôsmou som odišiel do izby, kde sme mali aj spať. Zapol som si televízor tešiac sa, že si pozriem poľské správy.
Prvý kanál začínal akousi vysviackou kaplnky, čo ma teda vonkoncom nezaujímalo. Prepol som. Tu sa pre zmenu akýsi mládežníci ktorejsi farnosti angažovali v akejsi charitatívnej zbierke, čo ma už trochu vykoľajilo. Šťuknem na ďalší kanál a s úžasom pozerám na akéhosi farára, ktorý čosi vykladá. Čo vykladal, som už ani najmenej nemal chuť skúmať a pre pokoj vlastnej duše som ten telkáč radšej zhasol. Nič som sa zo spoločenského života Poliakov nedozvedel. Škoda, mal som byť vytrvalejší.
Ako dobre, že žijem na Slovensku. Povedal som si vtedy. Tu sa správy síce zvrhávajú často len na naháňanie strachu prísediacim a v cudzincovi určite vytvárajú falošný obraz o živote v našej vlasti, ale nie je to podsúvanie toho jediného a najsamsprávnejšieho názoru na svet za každú cenu. Hoci...

Hoci také nedeľné vysielanie rozhlasu sa oproti vtedajšiemu stavu radikálne zmenilo (televíziu po prechode na digitálny systém nemám, nuž neviem posúdiť). Dnes je na dvoch programoch omša a už ani ten Devín neponúka humornú alternatívu ako kedysi. Jednofarebnosť vysielania badať aj po iné sviatočné dni. Škoda. Preto si radšej zapnem staré rádio, kde na dlhých vlnách (Long Waves) ešte stále chytím Český rozhlas, ponúkajúci pestrú zmes informácií. Tam chválabohu podľa zverejnených predvianočných výsledkov sčítania obyvateľstva aspoň nič podobné nehrozí.