Ľudová pieseň v reality show

Autor: Anton Pierog <anton(at)pierog.org>, Téma: Piesne, Vydané dňa: 04. 04. 2009

Hlasivky - dôležitý nástroj učiteľa. Na jeseň roku 1997 som si ich liečil v kúpeľoch na Štrbskom Plese a tým nechtiac nahliadol pod pokrievku našej národnej reality...

Vystúpenie na Mikuláša Súčasťou terapie boli aj spoločné inhalácie výparov liečivých minerálnych vôd. Predstavte si väčšiu miestnosť, uprostred niečo ako fontánu a všade dookola lavice a stoličky. Vojdete spolu s ostatnými asi dvadsiatimi pacientmi a dvere sa zatvoria. Sestrička spoza zasklenej výplne zapína fontánu. Tá zasyčí a začne chrliť oblaky pary. Do troch minút nevidíte naproti sediacich a ak je miestnosť slabšie osvetlená, pred očami strácate aj okolo sediacich. Začnete trpieť šeroslepotou, rozoznávajúc len nesúvislé krivky obrysov ľudských tiel.
Zrazu začujete pokyn: "Spievajte!"
Krátka odmlka, bezradnosť väčšiny prítomných. Napokon sa vodca nájde (v našom prípade to bola nenápadná dobrosrdečná ženička), udá pieseň, zanôti. Postupne sa pridávame aj my ostatní...
Takto to vyzeralo na našej úvodnej seánse v spomínanom roku 1997. Tu by som mohol skončiť a ísť pred dom doumývať auto, čo som plánoval prv, ako som zapol ráno počítač, ale musím udrieť na inú strunu, lacný happy end sa v Tatrách nekonal. Zarazilo ma tu niekoľko skutočností, ktoré úzko súvisia so školskou tématikou.
Tieto skúsenosti ma viedli k tomu, že hoci som sídliskovým dieťaťom, zažijúc živý folklór v Pohorelej, nadýchnuc sa radosti, ktorú do duše prináša naša ľudová pieseň, spievame s ďeťmi každý deň. Boli časy, keď som podľa tohto návodu začínal i končil vyučovanie, ba spieval s deťmi aj počas riadnych hodín, dnes to ale robím skôr nezámerne, podľa vlastnej potreby a potreby detí; nemám totiž uniformy v láske. A hoci sa občas pozabudnem a v návale množstva úloh si nezaspievame, spev moji žiaci majú radi, radi si spievajú i doma a to ma teší najviac..
Škoda len, že na škole nemáme už ani len jedinú harmoniku (akordeón), ktorou by som mohol sprevádzať deti a musím mať v škole akordeón vlastný. Staré školské nemá kto a za čo dať opraviť, hrať pred deťmi sa človek už na tom hanbí a najhoršie, že takto si piesne nemôžem prehrať doma. Ostáva teda len čas po vyučovaní, kedy býva človek unavený. Kto mi zaplatí za opotrebovanie vlastného nástroja?